Každoročne sa obchody plnia nielen kahancami a záplavou rozkvitnutých chryzantém, ale aj strašidelnými maskami a halloweenskou výzdobou. Ako vnímate Halloween vy? Aj keď je podoba, v akej sa k nám dostal vo veľkej miere komerčná a moderná, jeho pôvod je starší ako naše sviatky. Spočiatku bol dôležitou súčasťou západoeurópskych duchovných koreňov a tradícií.
Halloween nie je len o kostýmoch.
Halloween, ktorý sa oslavuje 31. októbra, vnímame hlavne ako prebraný americký sviatok. Na Slovensku na začiatku novembra slávime Sviatok Všetkých svätých a Deň pamiatky zosnulých v pokojnej rodinnej atmosfére. Halloween sa stal naopak okázalou spoločenskou udalosťou a dôvodom na párty či divoké oslavy.
Jeho počiatky však siahajú až k starovekému keltskému sviatku Samhain, konkrétne do oblasti, kde je teraz Írsko, Spojené kráľovstvo a severné Francúzsko.
Posledný októbrový deň bol dátumom, kedy končila úrodná časť roka a zároveň končil aj rok. Prvý novembrový deň už prebrala vládu temná a studená zima a začínal nový rok.
Sila magickej noci
Nástup zimy si Kelti spájali so smrťou. Verili, že noc z 31. októbra na 1. novembra je magická. Otvárala bránu medzi svetom živých a mŕtvych. Duše, ktoré nenašli pokoj, v túto noc blúdili, navštevovali živých, spôsobovali problémy a mali moc urieknuť aj budúcu úrodu, ak nenašli to, prečo prišli.
V tomto období boli ľudia závislí na nevyspytateľnom prírodnom svete a viera v duchov a nadprirodzeno bola u nich veľmi silná. Keďže si zlých duchov nechceli ešte viac rozhnevať, prinášali im veľké obete. Pálili veľké vatry a obliekali sa do masiek z koží zvierat, aby vyzerali rovnako odpudivo ako si predstavovali zlé sily.
Zabudnuté keltské obrady
Halloween, pôvodne Samhain, je skrátená forma All Hallows’ Evening, čiže predvečer všetkých svätých. Po tom, ako Rímska ríša dobyla väčšinu keltského územia, snažili sa tento pohanský sviatok potlačiť. Už vtedy totiž na konci októbra Rimania slávili Feraliu, ktorou si pripomínali smrť zosnulých.
V roku 609 pápež Bonifác ustanovil na 13. máj katolícky sviatok, venovaný všetkým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. spojil sviatok všetkých mučeníkov so sviatkom všetkých svätých a presunul ho na 1. november, kde v takmer nezmenenej podobe zostal doteraz.
Vplyv kresťanstva v keltských krajinách postupne vytláčal pôvodné keltské obrady.
Tieto tradície si však domáci uchovávali. Neskôr ich protestanti so sebou vzali do Ameriky, kde sa svetské slávenie Halloweenu ujalo vo veľkom.
Dušičky – slovanské sviatky života a smrti
Dnes poznáme sviatky, prezývané Dušičky celkom inak. Navštevujeme cintoríny, nosíme kvety, modlíme sa a zapaľujeme jednu sviečku za druhou. Starí Slovania verili v kolobeh života a smrti.
Smrť oslavovali rovnako ako život a kar vôbec nebol smutnou udalosťou. Skôr sa ponášal na veselie, kde sa tancovalo a hodovalo vo veľkom. Verili dokonca, že človek po smrti zostáva v stave medzi životom a smrťou 40 dní.
Počas tohto obdobia rozprávali o zosnulom, spomínali na jeho dobré skutky a ak mu niekto za života ukrivdil, mohol ho poprosiť o odpustenie. Každý deň pálili na jeho pamiatku sviečku.
V období Dušičiek a v deň výročia úmrtia pálili na hrobe ohne. Plameň mal totiž podľa nich moc očistiť vzťahy, preto je súčasné zapaľovanie sviečok vnímané ako spôsob, ktorým dávame zosnulému vedieť, že na neho stále myslíme.
